Mexiko je popretkávané veľkými horskými masívmi Sierras. Medzi tým sú údolia a vysoké náhorné plošiny. Takmer dve tretiny krajiny tvoria tieto náhorné plošiny, ktoré sú vysoké od 1.000 2.400 m do 1.200 5.639 m. Sierra Madre Occidental tvorí hranicu s Pacifikom, Sierra Madre Oriental s Mexickým zálivom. Obe pohoria sú dlhé 5.452 km. Geografický stred Mexika, Mesa Central (centrálna náhorná plošina), je pohorie sopečného pôvodu. Rozprestiera sa v smere východ – západ. Zahŕňa najvyššie hory Mexika: Pico de Orizaba, 5.286 XNUMX m, Popocatepetl, XNUMX XNUMX m, a Ixtacchiuatl s XNUMX XNUMX m. Hranica s Pacifikom na juhu je Sierra Madre del Sur. Popri
Sierra de Chiapas hraničí s Guatemalou. Iba polostrov Yucatán je rovina bez výraznejších prevýšení.

Nížiny a nížiny sa vyskytujú iba v pobrežných oblastiach. Na východe, presne tam, kde sa nachádzate, sú močiare a aluviálna krajina, pásy lagún a čiastočne aj džungľa v rovinatom pobrežnom páse.

Veľká rozloha púšte pokrýva severné Mexiko, najmä štát Chihuahua. Najväčšie súvislé púštne oblasti sú v štátoch Sonora a Baja California.

Prirodzená distribúcia vody v Mexiku je veľmi nevyvážená. Najmä na severe sa rieky, ktoré sa vlievajú do Pacifiku, môžu využívať iba v pobrežných oblastiach. Nedosahujú rozľahlú púšť na severe. Dokonca aj v strednom Mexiku je málo riek, ktoré sú ekonomicky životaschopné. Na druhej strane južná oblasť zálivu s riečnym systémom Grijalva a Us umacinta je takmer zaplavená vodou. Tieto dve rieky dodávajú do zálivu 28 % celkového objemu vody v Mexiku. Tieto dve rieky sú však nevhodné aj ako komunikačné a dopravné cesty. Hoci je Rio Bravo (hraničná rieka s USA, ktorú gringovia nazývajú Rio Grande) veľmi dlhá 2.800 km, takmer nepreteká vodu (iba 1,5 % z celkového objemu vody).

Zdroj: Karl-Wilhelm Berge a Angelika Erdmann: Reise-Handbuch Mexico. Dormagen 1994.